Chránené územia :: Región Slanské vrchy

Regionálne centrum ochrany prírody Prešov

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok.

Natura 2000 je najväčšia sústava chránených území na svete - v súčasnosti pokrýva asi pätinu územia EÚ.

Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Oblasť Slanských vrchov je známa veľmi významným výskytom vtáctva, preto je zaradená do Národného zoznamu chránených vtáčích území Slovenska v sústave Natura 2000.

Podľa sústavy Natura 2000 sa v Slanských vrchoch nachádzajú aj tieto Územia európskeho významu:

Dubnícke bane, Pusté pole, Milič, Strahuľka

Chránený areál Dubnícke bane

Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. Predstavuje mimoriadne veľké a významné zimovisko viacerých druhov vzácnych a užitočných netopierov. Dubnické bane sú zaradené v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu Území európskeho významu.

Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských vrchov. Je to územie s labyrintom starých banských štôlní. Od Zlatej Bane je bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu, banícka osada Dubník, vzdialené asi 5 km a od Červenice asi 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku.

Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Podľa niektorých domnienok boli opály v Dubníku dolované už v rímskych dobách. Prvý písomný záznam je až z roku 1497. Dubnícky opál bol vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Od polovice 19. storočia bola v Dubníku aj brusiareň opálov. Prevádzka bola v baniach zastavená v roku 1922. Najväčší opál Harlekýn bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775, vážil 607 gramov. Dnes je tento kus uložený v zbierkach viedenského Prírodovedného múzea.

Národná prírodná rezervácia Šimonka

Územie najvyššieho vrchu Slanských vrchov Šimonky (1092 m) s rozlohou 24,43 ha je najstaršou prírodnou rezerváciou v okrese. Lesné porasty sú miestami pralesného charakteru, riedke, so starými netvárnymi kmeňmi. Veľkou vzácnosťou je popínavá liana – zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach, a prilbica pestrá, ktorá rastie na vrchole Šimonky a je skutočnou botanickou ozdobou. V pralesovej bučine hniezdia dravé vtáky a sovy. Na andezitovom vrchole Šimonky sú balvanové sutiny. Na vrcholovej časti sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, z ktorej je výhľad na široké okolie.

Prírodná rezervácia Kapušiansky hradný vrch

Vypína sa nad obcou Kapušany na východnom okraji vulkanického pohoria Stráže. Vegetácia na južných svahoch je podobná ako na Fintických svahoch. Na trávnatých svahoch pod Kapušianskym hradom nájdeme kosatec uhorský (Iris hungarica) a poniklece. V blízkosti hradného areálu sa nachádzajú rozsiahle porasty chráneného klokoča perovitého (Staphyllea pinnata). Veľmi často sú trávnaté svahy pod hradom na jar a v lete vypaľované. Je to veľmi škodlivý a nebezpečný zásah do prírody. Ďalším škodlivým zásahom tu bola výsadba nepôvodných drevín agátu bieleho (Robinia pseudo-acacia) a borovice čiernej (Pinus nigra).

Prírodná rezervácia Pusté pole

Je to xerotermná lúka na andezitovom podklade, ktorá sa nachádza v Slánskych vrchoch medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Rastie tu najbohatšia populácia ponikleca veľkokvetého (Pulsatila grandis) v celých Slánskych vrchoch. Lokality ponikleca boli na území celého Slovenska v posledných desaťročiach veľmi zmenšované a redukované v dôsledku rekultivačných prác alebo postupným zarastaním stanovíšť. Preto je na tomto území nevyhnutná starostlivosť formou extenzívneho kosenia a pasenia.

Prírodná rezervácia Marocká hoľa

Nachádza sa na severozápadných svahoch Miliča, v nadmorskej výške od 610 do 806 m n.m. na západných svahoch vrchu Suchá hora (806 m n.m.). Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1950 na výmere 64 ha.
Jej západnú hranicu tvorí rozsiahla pohraničná horská lúka nazývaná Malá Marovka (560 m.n.m.), kde sa nachádza rozcestník s križovatkou trás.
Sú tu chránené vzácne, vyše 130-ročné pralesovité porasty buka s typickým zložením a štruktúrou na andezitoch.

Prírodná rezervácia Malá Izra

Jazero Malá Izra sa nachádza v geografickej oblasti severovýchodného Miliča, katastrálne patrí k územiu obce Slanská Huta. Malá Izra nie je pre turistov natoľko atraktívna ako jazero Izra, avšak svojou unikátnosťou má oveľa väčší význam. Rozloha jazera je 0,77 hektára, pričom vodná plocha nie je odkrytá, ale nachádza sa v prírodnej priehlbine lesa. Postupným zarastaním sa mení na mokraď, rašelinisko. Napriek vyššej nadmorskej výške, ktorá pri jazernej hladine dosahuje 526 metrov, sa tu nachádza jelšový les nížinného typu.

Zemplínska chránená krajinná oblasť

Národný úrad pre ochranu prírody Maďarskej republiky vyhlásil územie Zemplínskej chránenej krajinnej oblasti /Zempléni Tájvédelmi Körzet /ZTK// za chránené územie národného významu s výmerou 26 496 hektárov. V severnej časti Zemplínskej chránenej krajinnej oblasti sú chránené územia s osobitným stupňom ochrany Vlašské lúky/Oláh-rét, lúky Drahoš, fuzérsky Hradný vrch a jeho okolie a vrch Tolvaj.

Lúky Drahos a Oláh predstavujú vzácne prírodné spoločenstvá na maďarskej strane svahov prírodnej rezervácie Veľký Milič, resp. životné prostredie pre komplexné spoločenstvá ako sú Hradný vrch a vrch Tolvaj za dedinkou Pusztafalu. V panve Pusztafalu je najvýraznejšou povrchovou formou vulkanický lávový kužeľ so strmým svahom - vrch Tolvaj.

Prírodná rezervácia Hermanovské skaly

Hermanovské skaly sú najväčším skalným komplexom v Slanských vrchoch a zároveň dokladom geologického vývoja pohoria. Územie bolo vyhlásené na ochranu rozsiahleho skalného komplexu s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a výskytom zriedkavých druhov živočíchov. Predmetom ochrany je 150 m dlhá a 80 m vysoká skalná stena bizarného tvaru so svojráznou vegetáciou. Na skalách hniezdi krkavec čierny. Krajinársky mimoriadne malebný úsek je v doline Starého potoka – Údolie obrov. Pomenovanie dostalo podľa obrovskej stopy, vyhĺbenej v skalnom masíve, pripomínajúcej ľudskú nohu.