Slanské vrchy

región drahých opálov a geotermálnych prameňov

Úvod

Región Slanské vrchy má potenciál stať sa jednou z top destinácií východného Slovenska - špecifické geologické zloženie pohoria tu umožnilo vznik až dvoch svetových unikátov – Opálových baní a Herlianského gejzíru, pričom hlboko v útrobách pohoria sa aj dnes nachádza zatiaľ nevyužité bohatstvo v podobe geotermálnych prameňov, ktoré patria k najvýdatnejším v strednej Európe. To predurčuje tento región, aby sa znova stal vyhľadávanou oázou kúpeľníctva, tak ako ňou býval počas uplynulých storočí.

Aj keď je v regióne veľké množstvo chránených území a kultúrnych pamiatok, vzhľadom na svoju veľkosť, poskytuje dostatočný priestor na veľkorysé investičné projekty, ktoré môžu Slanské vrchy znova vrátiť na mapu Európy - podobne ako to bolo počas „opálovej horúčky“ alebo v časoch najväčšej slávy Herlianskych kúpeľov.

Nižšie uvádzame najvýznamnejšie investičné príležitosti, ktoré vychádzajú zo súčasných možností regiónu a  požiadaviek cestovného ruchu. Celkový objem investícií, ktorý by Slanské vrchy zmenil na vyhľadávanú destináciu kúpeľníctva a ekoturistiky sa pohybuje okolo 100 milónov EUR. Vyhľadanie a získanie dôvery vhodných investorov by preto malo byť v záujme všetkých zainteresovaných - od miestnych samospráv či jednotlivých podnikateľov, cez regionálne samosprávy až po národnú vládu.
    
Vychádzame pri tom zo všeobecne akceptovaného východiska, že cestovný ruch  je ideálnym odvetvím pre ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky a vhodným priestorom pre nové investičné príležitosti. Je prierezovým odvetvím, ktoré na seba viaže ďalšie služby, dokáže vytvárať nové pracovné príležitosti aj v krízových rokoch, predovšetkým pre mladých ľudí, ale aj tých, ktorí sa len ťažko uplatňujú na pracovnom trhu, a to aj v regiónoch, kde nie sú zastúpené  iné priemyselné odvetvia.

Základná charakteristika regiónu
/slovenská časť/

 

Rozloha: cca 1 500 km²
Počet obcí: 107

Počet obyvateľov: 108 000
Okresy: Košice-okolie, Prešov, Vranov nad Topľou, Trebišov

Kraje: Košický, Prešovský

Najvýznamnejšie turistické zaujímavosti

1. Opálové bane, 2. Herliansky gejzír, 3. Archeologické nálezisko Nižná Myšľa, 4. Pamätník viťazstva v Dargovskom priesmyku, 5. Vlastivedné múzeum a archeopark v Hanušovciach nad Topľou, 6. Románsko-gotický kostol vo Svinici, 7. Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, 8. Kaštieľ v Nižnej Kamenici, 9. Hrádok Šebeš, 10. Hrádok Bodoň, 11. Zbojnícky hrad /Soľnohrad/ Ruská Nová Ves, 12. Hrad Slanec, 13. Vojenské bunkre v okolí Slanskej Huty, 14. Pamätník oslobodenia a prírodné múzeum zbraní v Skároši, 15. Rekreačná oblasť Sigord, 16. Jazero Izra, 17. Národná prírodná rezervácia Veľký Milič, 18. Národná prírodná rezervácia Malý Milič, 19. Národná prírodná rezervácia Šimonka, 20. Národná prírodná rezervácia Oblík, 21. Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina, 22. Národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok, 23. Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina, 24. Prírodná rezervácia Zámutovské skaly, 25. Prírodná rezervácia Zámutovská jelšina, 26. Prírodná rezervácia Hlinianska jelšina, 27. Prírodná rezervácia Hermanovské skaly, 28. Prírodná rezervácia Rankovské skaly, 29. Prírodná rezervácia Malé Brdo, 30. Prírodná rezervácia Krčmárka, 31. Prírodná rezervácia Malá Izra, 32. Prírodná rezervácia Marocká hoľa, 33. Prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka, 34. Prírodná rezervácia Dubová hora, 35. Prírodná rezervácia Zbojnícky zámok, 36. Prírodná rezervácia Pusté pole   

Najvýznamnejšie investičné príležitosti

Opálové bane

Opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských vrchov. Z Prešova sú vzdialené 28 km /cez Solivar, Dulovu Ves, Kokošovce a Zlatú Baňu/, z Košíc 35 km /cez Košické Olšany, Rozhanovce, Čižatice, Kecerovce, Opinú a Červenicu/. Bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu – Banícka osada Dubník – je od Zlatej Bane vzdialené 5 km a od Červenice 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú 2 historické banské revíry - väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku.

Nálezisko drahého opálu v Slanských vrchoch je výnimočným fenoménom aj z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu a tak dávno. Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je porovnateľná s ťažbou drahého opálu v Slanských vrchoch pred 150 rokmi, kedy sa tu vyťažilo viac než 25 000 ct drahého opálu ročne.

Slovenský opál je vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Od polovice 19. storočia bola v osade Dubník aj brusiareň opálov. Prevádzka bola v baniach zastavená v roku 1922 a časť štôlní bola zaplavená. Najväčší opál Harlekýn bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775 a váži 607 gramov. Na prelome 19. a 20. storočia bol ocenený na 700 000 dukátov. Dnes je tento kus uložený v zbierkach Prírodovedného múzea vo Viedni.

Aj keď bola ťažba opálov v Slanských vrchoch ukončená, dodnes sú tieto miesta vyhľadávané zberateľmi z celého sveta, ktorí tu pokúšajú svoje zberateľské šťastie. Labyrint starých banských štôlní, z ktorých časť je sprístupnená verejnosti, predstavuje unikátne banské dielo - jeho návšteva je mimoriadnym a nezabudnuteľným zážitkom. Zaplavené časti štôlní sú zasa vyhľadávané jaskynnými potápačmi. V štôlniach opustených baní je aj jedno z najväčších zimovísk netopierov na Slovensku.

Rozvojové projekty

K najvýznamnejším a najnáročnejším patrí obnova Baníckej osady Dubník na turistické centrum a skanzen, ďalšie sprístupnenie starých banských diel a stavieb, vybudovanie povrchových a podzemných náučných chodníkov. Banské diela a objekty by sa mali stať pamiatkovou zónou. Znovuvybudovanie jednej z historických budov v Baníckej osade Dubník – kaštieľa z 19. storočia, ktorý tu dal postaviť nájomca Adolf Ľudovít Goldschmidt s manželkou Emmou, by v novom kontexte vytvorilo atraktívne zázemie s múzeom ťažby opálu, ubytovacími a stravovacími službami pre turistov, ktorí navštívia opálové bane ale aj ďalšie zaujímavosti Slanských vrchov či širšieho okolia.

Geopark Dubnícke opálové bane - v roku 2006 boli vypracované podklady a projekt pre zaradenie širšieho okolia Opálových baní do zoznamu území vhodných pre tvorbu Geoparkov a v roku 2007 boli Opálové bane do tohoto zoznamu aj zaradené. V roku 2007 boli vypracované podklady pre plán zaradenia Opálových baní do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Návrh na zaradenie starých banských diel po ťažbe drahých opálov v regióne Opálových baní do zoznamu národných kultúrnych pamiatok bol vypracovaný v novembri 2007.

Záchrana zimoviska netopierov v Opálových baniach - cieľom je rekonštrukcia vytipovaných vletových otvorov /ústí štôlní/ a ohrozených častí podzemia potrebných pre zachovanie zimoviska netopierov. Projekt zahŕňa sanáciu, obnovenie, zabezpečenie a ochranu 17 štôlní, ktoré boli definované ako dôležité vletové a výletové otvory a koridory pre kolónie netopierov hibernujúcich v komplexe zimoviska chráneného areálu. Obnovené by mali byť štôlne Bečka, Apolónia, Dolná Bučina, Dolný Ján, Horná Bučina, Horný Ján, Horný Karol, Horný Ľudovít, Karol, Leštiny, Paulína, Prieskumný Richard, Spodná Paulína, Stredný Jozef, Stredný Karol, Stredný Ľudovít a Vrchný Karol. Okrem sanačných a rekonštrukčných prác je potrebné zabezpečiť pravidelný monitoring netopierov a obstarať kamerové systémy pre ochranu štôlní a pozorovanie netopierov a ultrazvukové detektory.

Po stopách Opálovej princeznej - produkt cestovného ruchu vytvorený na základe vynikajúceho historického románu autora Adalberta Krausa z čias „opálovej horúčky“ kedy boli Slanské vrchy a opálové bane známe po celej Európe. Strhujúci príbeh sa odohráva na mnohých miestach Slanských vrchov, ale aj v Košiciach, Prešove, Levoči, Vranove a Trebišove. Putovanie po týchto miestach prinesie množstvo zážitkov a poznatkov pre najrôznejšie skupiny návštevníkov a bude dôvodom na viacdenný pobyt v regióne.

 

Herľany

Pri minerálnych prameňoch v Herľanoch vznikli svojho času jedny z najznámejších kúpeľov v celom Uhorsku a obľúbené miesto stretávania uhorskej šľachty. Najväčší rozkvet zažívali v druhej polovici 19. storočia /disponovali 500 lôžkami v 112 izbách/ a ukončila ho až 1. svetová vojna. Vďaka kúpeľom sa v roku 1872 v Herľanoch zrodil aj svetový unikát - jediný studenovodný gejzír aktivovaný ľudskou rukou - od klasických gejzírov sa odlišuje nízkou teplotou vody, pretože je situovaný v oblasti so skončenou vulkanickou činnosťou.

Celková revitalizácia areálu a štýlové novostavby s kúpeľnými, ubytovacími a stravovacími službami by Herľanom priniesli návrat zašlej slávy aj novú klientelu. Pod Herľanami sa v predpokladanej hĺbke 2000 – 3000 m nachádza geotermálny zdroj teploty okolo 100 °C. Za predpokladu dokonalej izolácie vrtov bude možné aj naďalej zachovať terajšiu funkčnosť Herlianskeho gejzíru.

Herľany sú miestom s vynikajúcimi bioklimatickými podmienkami. Po znovuoživení kúpeľnej tradície sú schopné poskytnúť ozdravovacie procedúry vo viacerých smeroch liečebného pôsobenia. V minulosti sa výrazné úspechy dosiahli při liečbe žalúdočných a črevných chorôb, chorôb dýchacieho ústrojenstva, ako aj pri liečbe chudokrvnosti, ženských ochorení a pri rehabilitácii stavov po obrne. K zaužívaným procedúram v kúpeľoch patrilo aj povinné inhalovanie unikajúcich pár. Keď sa začala erupcia, zriadenec zatrúbil na trúbke a kúpeľní hostia sa zhromaždili okolo gejzíru, aby vdychovali jeho blahodárne účinky.

Tím lekárov z Košíc vypracoval projekt, ktorý komplexne rieši využitie Herlian z medicínskeho hľadiska. Herliansky komplex by mohol poskytnúť ideálne podmienky ako denné aj pobytové sanatórium s procedúrami vodnými, fyzikálnymi a rehabilitačnými, slúžil by aj na rekondičné pobyty s návykovou formou preventívnej liečby a zmeny životosprávy ohrozených skupín obyvateľstva aj na doliečovacie procedúry po úrazoch pohybového aparátu.  

Rekreačné centrum Bidovce

Plánované rekreačné centrum za takmer 50 miliónov EUR má vyrásť v blízkosti geotermálnych vrtov v lokalite Ďurkov, ktorých výdatnosť dosahuje vyše 150 l/s pri teplote vody na ústí vrtu 126 °C. Podľa projektov má byť na ploche 20 hektárov pôvodná slovenská dedina, umelé jazero, bazény, zoologická záhrada, športové ihriská, minigolf, lezecká stena, 30 m výhliadková veža, amfiteáter a niekoľko penziónov.

Akvapark Čižatice

Košický samosprávny kraj realizuje v katastri obce Čižatice geotermálny vrt. V prípade potvrdenia jeho využiteľnosti vyrastie v tejto lokalite akvapark. Lokalita Čižatice je podľa výsledkov geologických výskumov bohatá na termálnu vodu. Teplota vody pod povrchom by sa mala pohybovať od 60 do 100 °C. Presné parametre a možnosti využitia určí geotermálny vrt. Následne bude kraj hľadať partnerov a súkromných investorov, ktorí by mohli zrealizovať výstavbu samotného akvaparku. O projekte kraj intenzívne komunikuje aj s mestom Košice.

Hotel a akvapark Biele Studničky Dargov

V súčasnosti zariadenie poskytuje ubytovacie služby /hotelové izby a chatky/, stravovacie služby, k dispozícii je aj Zelený salónik /30 miest/, Zlatý salónik /50 miest/, kongresová resp. svadobná sála /200 miest/, koliba, altánky, terasa s obsluhou, rybník, posedenie pri grile. Súčasťou zariadenia je čerpacia stanica PHM a LPG s umyvárkou a občerstvením.
V rozsiahlom areáli je pripravený projekt výstavby aquaparku na vlastnom geotermálnom zdroji vo výške 10 miliónov EUR.

Archeopark Nižná Myšľa

Nižná Myšľa leží na rozhraní Košickej kotliny a Slanských vrchov, na sútoku riek Hornád, Olšava a Torysa. Už oddávna tadiaľto viedli dôležité obchodné cesty a toto územie ľudia osídľujú už od praveku. Práve vďaka významným archeologickým nálezom je dnes Nižná Myšľa známou a vyhľadávanou lokalitou.

V okolí náleziska európskeho významu na kopci Várheď sa rodí Archeoskanzen Myssle.  Už dnes si tu môžete prezrieť dve repliky domov a opevnenie z doby bronzovej, ktoré sa nachádzajú priamo na miestach, kde boli preukázané archeologickým výskumom. Skanzen bude po dokončení pozostávať z replík domov a opevnení z doby bronzovej. Interiéry domov budú zariadené dobovo s určitou tematikou, aby mal návštevník možnosť pochopiť život človeka v minulosti.

Archeologické nálezy z tohto a ďalších nálezísk v okolí obce, ale aj iné pamiatky z regiónu a obce sú umiestnené v Myšľanskom obecnom múzeu, ktoré sídli v budove premonštrátskeho kláštora neďaleko Kostola sv. Mikuláša.

Kúpele Borda

V roku 1893 vznikli asi 1 km od osady Borda /Košický Klečenov/ vyhľadávané kúpele na liečenie reumatických chorôb. Výdatný prameň mal veľmi chutnú vodu s ľudovým názvom Zdravá voda. Ľudia z blízkeho okolia ju pili a až do založenia kúpeľov nosili aj domov, kde ju zohrievali a kúpali sa v nej, pričom mnohí sa po krátkej dobe vyliečili. V kúpeľoch sa poskytovali liečebné kúry v 15 vaniach. Počas 2. svetovej vojny však boli kúpele zničené a zanikli.

V roku 1951 tu bola zriadená lesnícka škola, v 60-tych rokoch rekreačné stredisko Východoslovenských železiarni Košice. V súčasnosti sa tu nachádza Mládežnícke stredisko Reformovanej církvi, v ktorom usporadúvajú duchovné cvičenia a letné tábory pre deti.

V areáli bývalých kúpeľov Borda je možné očakávať podobné hydrogeotermálne podmienky ako pri pozitívnych vrtoch v lokalite Ďurkov, ktoré sú vzdialené 8 km severozápadne. V hĺbkach 2000 – 3000 m je predpokladaná teplota vyše 100 °C. Areál sa nachádza v nádhernom a tichom prostredí uprostred lesov a lúk Slanských vrchov.

Kúpele Byšta

V juhovýchodnej časti Slanských vrchov na ich východnom úpätí sa nachádzajú bývale kúpele miestneho významu Byšta. Sú vzdialené 2 km od hraníc s Maďarskom. Vzdialenosť od Košíc je 45 km a od Trebišova 28 km. Pri vstupe do kúpeľov z východnej strany sa nachádza vodná nádrž, ktorej plocha je 4,4 ha a slúži na rybolov. V areáli je opustená budova hotelu Minerál s kapacitou 72 lôžok, turistická ubytovňa s kapacitou 95 miest a nefunkčné kúpalisko. V minulosti boli k dispozícii aj vaňové kúpele so sírnou vodou, perličkové a uhličité kúpele, vírivé kúpele, podvodné masáže a pod.

Kúpele ležia v zdravom, ekologicky nezávadnom prostredí medzi listnatými lesmi v nadmorskej výške 186 m n. m. Sú známe od roku 1876 ako bývalé grófske kúpele a neskôr ako miestne očistné kúpele s liečivou minerálnou vodou. Zdroje minerálnej vody boli z 3 kopaných studní vyhĺbených do 9 až 15 metrovej hĺbky.

V roku 1966 neďaleko novej kotolne odvŕtali vrt do hĺbky 50 m, v ktorom bola narazená minerálna voda teploty 12 – 13 °C.  Podľa balneologických testov je vhodná na liečenie reumatických chorôb, chorôb pohybového ústrojenstva, pri chronických zápaloch dýchacích ciest, pri ochoreniach tráviaceho systému, pri metabolických ochoreniach a pri ochoreniach vylučovacej sústavy. 

Stredisko je možné využívať ako školu v prírode, na detskú letnú rekreáciu aj rodinnú rekreáciu a pre kondičné pobyty športovcov. Pobyt spríjemnia vychádzky do okolitých lesov s možnosťou zberu lesných plodov, výletov do Maďarska a Tokajskej oblasti s ochutnávkou vín aj návštevou turistických zaujímavostí v blízkom okolí, napr. horského jazera Izra.  

 

Zámutov

Vzhľadom k existujúcim ubytovacím kapacitám, celkovému zázemiu a polohe je Zámutov významným nástupiskom do najatraktívnejších častí Slanských vrchov z východnej strany.

Vzhľadom k početnej a vyspelej rómskej komunite s muzikantskou tradíciou /súbor Zamutovčan/ má obec tiež vhodné podmienky na vybudovanie Centra rómskej kultúry regionálneho významu, ktoré sa podujatiami a remeselnou výrobou stane súčasťou turistickej atraktivity Slanských vrchov.

Zdroj: RNDr. Eduard Dobra, prof. Ing. Ján Pinka: Prírodné krásy a bohatstvo Slanských vrchov a ich predhorí, 2011